3. Kapitola

VEREJNÉ POLITIKY AKO  RIEŠENIE SKLONOV K CHYBÁM PRI USUDZOVANÍ A ROZHODOVANÍ

 

HLAVNÉ BODY / ČO SA V TRETEJ KAPITOLE DOZVIETE:

  • zopakujeme Kahnemanov model vzťahu medzi systémom 1 a systémom 2 pri usudzovaní a rozhodovaní,
  • čo sú behaviorálne zlyhania spojené s usudzovaním a rozhodovaním,
  • čo je kognitívna daň,
  • čo je adaptabilný prístup k tvorbe verejných politík,
  • tri hlavné filozofické prístupy k riešeniu behaviorálnych zlyhaní: postrčenie, zvažovaniesebaovládanie,
  • príklady konkrétnych verejných politík, ktoré sa pokúšajú riešiť behaviorálne zlyhania,
  • pár príkladov ponúkame aj z prostredia Slovenska.

1.1. MODEL UVAŽOVANIA A ROZHODOVANIA VS. BEHAVIORÁLNE ZLÝHANIA

V tejto časti stručne zopakujeme Kahnemanov model vzťahov medzi systémom 1 a systémom 2 pri usudzovaní a rozhodovaní. Kahneman uvádza, že tento model bol vytvorený na základe experimentovania, s tým, že podľa neho neexistuje spôsob, ako presne určiť relatívnu frekvenciu, teda výskyt daných prístupov (Kahneman, 2002, s. 483):

  • človeka napadne intuitívny úsudok alebo zámer a ten je odsúhlasený systémom 2,
  • človeka napadne intuitívny úsudok alebo zámer, ktorý slúži ako kotva, podľa ktorej sa upravuje rozhodnutie, ktoré zároveň reflektuje aj na iné vlastnosti danej situácie,
  • žiaden intuitívny nápad či žiadne riešenie človeka nenapadne a riešenie je vytvorené systémom 2,
  • človeka napadne intuitívny úsudok alebo zámer a následne je identifikovaný ako nekompatibilný so subjektívne vnímaným pravidlom a je blokovaný.

Tento model naznačuje, že značná časť ľudského usudzovania a rozhodovania je intuitívna, neproblematická a úspešná (Klein, 1998). Ľudia majú tendenciu spoliehať sa na svoj automatický systém pri rozhodovaní. Alternatívy vyhodnocujú rýchlo, a to na základe toho, čo im automaticky napadne. Zriedkakedy zvažujú všetky dostupné alternatívy (World Bank, 2014).  V nejakej časti prípadov si ľudia uvedomujú potrebu spraviť korekcie svojho intuitívneho usudzovania a svojich preferencii, ale intuitívny variant im slúži ako kotva na tvorbu vlastného úsudku a rozhodnutia (Kahneman, 2002). Pritom sa odhaduje, že tým premenným, ktoré intuícia nerozoznáva, jednotlivci pri usudzovaní prisudzujú nižšiu váhu. Z uvedeného prehľadu zároveň vyplýva možnosť, že ľahko dostupné dojmy prichádzajúce cez systém 1 za istých okolnosti nemusia byť nahradené deliberatívnou operáciou zabezpečenou systémom 2. Napríklad efekt rámcovania, rozvedený bližšie v kapitole 2, nás učí, že alternatívne formulácie rovnakej situácie spôsobujú, že sú dostupné odlišné aspekty daného problému/javu a to môže spôsobovať odlišné rozhodnutia. Prípadne prospektová teória[1] učí, že zmeny (zisky a straty) sú relatívne dostupnejšie pri uvažovaní ako absolútne hodnoty. Stanovich a West (1999, 2002) v tomto kontexte uvádzajú zoznam faktorov, ktoré ovplyvňujú dostupnosť (teda to, čo človeka napadne pri uvažovaní):

  • podobnosť je dostupnejšia ako pravdepodobnosť,
  • zmeny sú dostupnejšie ako absolútne hodnoty,
  • priemery sú dostupnejšie ako sumy a pod.

Zároveň behaviorálni vedci považujú za dôležité skúmať, za akých okolnosti systém 2 nahradí alebo skoriguje systém 1 a za akých okolnosti korekcia nastáva. Kahneman a Frederick (2002) v kontexte možnej korekcie uvádzajú tieto zistenia:

  • inteligencia koreluje s podozrievavosťou voči sklonom k chybám iba pri problémoch, ktoré poskytujú relatívne málo vodidiel k správnej odpovedi.
  • keď je veľa vodidiel, aj stredne inteligentný človek ich nájde.
  • ak úplne chýbajú vodidlá, neexistuje možnosť na to, aby sa presadila inteligencia.

Svetová banka v tejto súvislosti uvádza, že keď sú jednotlivci pod kognitívnym napätím, je ešte ťažšie aktivovať deliberatívny systém, teda systém 2  (World Bank, 2014, s. 27). Príkladom sú také situácie v živote jedinca, ako je chudoba, časový tlak či finančný stres – to všetko môže spôsobiť kognitívne napätie a obmedzenie. V tomto kontexte sa dokonca zaviedol pojem kognitívna daň (World Bank, 2014, s. 81), ktorý ilustruje príklad uvedený v  rámčeku 44[2].

RÁMČEK 44: Pestovatelia cukrovej trstiny v Indii a kognitívna daň

Pestovatelia cukrovej trstiny v Indii získavajú väčšinu svojho príjmu raz do roka, v čase žatvy. V čase pred žatvou im dochádzajú peniaze, 99 % z nich si berie pôžičky a sú v strese. Hneď po žatve získavajú väčšinu svojich ročných príjmov a len 13 % z nich ostáva zadlžených.

 

Avšak finančný stres pred žatvou si vyberá svoju cenu: pred žatvou majú pestovatelia cukrovej trstiny horšie výsledky na kognitívnych testoch v porovnaní s výsledkami v období po žatve. Hodnota ich IQ je totiž pred žatvou  o 10 % bodov nižšia ako pár týždňov po žatve. Podľa výskumov tak chudoba limituje mentálne zdroje potrebné na ich správne rozhodovanie a ukazuje, ako finančný stres obmedzuje aj mentálne zdroje potrebné na rozhodovanie.

 Zdroj: Mani a kol. (2013)

RÁMČEK 45: Unavení sudcovia

Podľa štúdie, ktorú vypracovali Šai Danzinger, Jonathan  Levav a Liora Avnaim-Pessoová sudcovia v komisiach pre podmienečné prepustenia najčastejšie zvyknú povoliť prepustenie vtedy, keď sú čerstvo oddýchnutí. Pri skúmaní rozsiahleho súboru rozhodnutí vedci zistili, že izraelské komisie oveľa pravdepodobnejšie povoľujú prepustenie počas svojich prvých prípadov ráno a potom hneď po obedňajšej prestávke. Prečo je to tak? Štandardným rozhodnutím komisie je podmienečné prepustenie nepovoliť. Ale zdá sa, že keď sa sudcovia citia svieži, čo býva hneď ráno alebo tesne potom, keď sa naobedujú a dajú si pauzu, prejavuje sa u nich zvýšená schopnosť urobiť ťažšie rozhodnutie a povoliť podmienku. Ale po mnohých náročných rozhodnutiach počas dňa, keď bremeno ich kognitívnych procesov pri rozhodovaní narastá, rozhodujú sa pre jednoduchšie, štandardné rozhodnutie – neudeliť prepustenie na podmienku.

Zdroj: Ariely (2012, s. 109-110)

 Z uvedeného vyplýva isté riziko tzv. behaviorálnych zlyhaní, teda prijímania iracionálnych rozhodnutí, keď jedinec svojimi rozhodnutiami ohrozuje vlastný dlhodobý blahobyt. Podľa behaviorálnej ekonómie pri iracionalite ide (najmä) o tendenciu ľudí robiť rozhodnutia, ktoré nie sú postavené na všetkých dostupných informáciách (tzv. obmedzená racionalita), pričom ľudia majú tendenciu uprednostňovať okamžite potreby a ich uspokojenie nad dlhodobým plánovaním (sklon k preferencii prítomnosti) a ich rozhodnutia majú tendenciu byť založené na náhodne vzniknutých zvykoch správania (tzv. imprinting). Daný prístup je iracionálny, avšak je predvídateľný (Ariely, 2008).

Predvídateľnosť ľudskej iracionality viedla k tvorbe vládnych programov, v ktorých sa politici snažia viesť a kompenzovať správanie neoptimálne zmýšľajúceho občana, u ktorého môžu nastať behaviorálne zlyhania (Sunstein, 2014), teda zlyhania, ktoré vyplývajú z náchylnosti chybiť, napr. kvôli svojej povahe. Odborníci v Svetovej banke hovoria, že existujú tri dôvody na to, aby tvorcovia verejných politík používali dané vedomosti, s cieľom podporiť slobodu, ako aj kvalitu života (World Bank, 2014, s. 202-203):

  • Tento prístup umožňuje jednotlivcom dosahovať vlastné ciele: pripomienka brať lieky či šetriť peniaze umožňuje ľuďom dosahovať ciele, ktoré si sami stanovili.
  • Sloboda sa zvykla vyjadrovať slovami J. S. Milla ako „robenie toho, čo si jednotlivec želá (s tým limitom, že vo verejnom priestore nemožno tolerovať ubližovanie druhým[3])“, pričom v súčasnosti sa rozlišuje medzi „želaniami väčšej a menšej dôležitosti“. Sloboda možnosti vyjadriť sa a vyjadriť svoje emócie, ako aj želanie žiť dlho a zdravým životom majú pre jednotlivca vysokú hodnotu. Avšak sloboda „zabudnúť“ zapísať sa do programu sporenia má menšiu dôležitosť. Preto je dôležité, ktoré ich voľby sú predmetom intervencie, ktoré sú limitované a ktoré sú podporované. Únik z chudoby cez intervenciu je podľa Sena (1999) prijateľným uprednostnením jedného pred druhým.
  • Existujú sociálne normy, ktoré v podstate blokujú slobodné rozhodovanie, voľby, ktoré podporujú kvalitu života jednotlivca a zabraňujú mu čo i len zvažovať iný prístup k riešeniu danej situácie.

1.2. PRÍSTUPY K RIEŠENIU BEHAVIORÁLNYCH ZLYHANÍ

Odborná diskusia o tom, aké nástroje, aké konkrétne verejné politiky môže štát, obec či konkrétna verejná inštitúcia prijať a implementovať, aby sa obmedzilo množstvo behaviorálnych zlyhaní ľudí pri ich usudzovaní a rozhodovaní, je v súčasnosti pomerne intenzívna. Debatuje sa o legitimite daného prístupu, o podobe uvedených typov politík a o ich účinnosti. Vlády niektorých krajín dokonca vytvárajú pracoviská[4] s úlohou vyvíjať nové verejné politiky, ktoré sú v súlade s ľudskou kogníciou, ktorú Simon (1957) vnímal ako obmedzenú racionalitu. Svetová banka uvádza, že uvedomenie si skutočnosti, že ľudia často rozmýšľajú automaticky, pričom to, čo im napadne, do značnej miery závisí od ich spoločenského kontextu (lebo ľudské uvažovanie je spoločensky podmienené) a na ich  usudzovanie a rozhodovanie majú vplyv mentálne modely, rozširuje predpoklady, na základe ktorých by tvorcovia politík mali analyzovať jednotlivé problémy verejnej politiky. Hovorí o potrebe adaptabilného, viac empirického prístupu k tvorbe politík (tak, ako to naznačuje obrázok 4) a navrhujú tieto opatrenia na zlepšenie intervenčného cyklu a na zvýšenie ich účinnosti (World Bank, 2014. s. 192):

  • Viac sa koncentrovať na definovanie a diagnostikovanie problémov. Pochopenie prítomnosti psychologických sklonov k chybám, kognitívnych nákladov rozhodovania, sociálnych noriem a mentálnych modelov si vyžaduje hlbšie zisťovovanie. V tejto súvislosti je dôležitá aj práca antropológov, aby sa dalo lepšie pochopiť, čo motivuje špecifický typ správania.
  • Zaviesť experimentovanie, ktoré zahŕňa testovanie počas implementačnej fázy a ktoré toleruje zlyhania, čo umožňuje identifikovať nákladovo efektívne intervencie.

 

 

 

OBRÁZOK 4:  Adaptívny proces dosahovania efektívnych intervencií

obrazok_4

Zdroj: World Bank (2014, s. 193)

Existujú viaceré metódy experimentovania, v  rámčeku 46 bližšie opisujeme randomizované experimenty s kontrolnou skupinou (randomized controlled trails).

RÁMČEK 46: Randomizované experimenty s kontrolnou skupinou

Pri randomizovaných klinických štúdiách s kontrolnou skupinou sú účastníci takéhoto experimentu náhodne rozdelení do skupín. Na jednej skupine sa testuje príslušná intervencia a ďalšia slúži ako kontrolná skupina. To znamená, že slúži na porovnávanie výsledkov. V praxi existujú rôzne alternatívy toho, akú konkrétnu podobu má daná metóda: napr. môžu sa testovať viac ako dve alteratívne intervencie či podmienky intervencie. Jednotky, ktoré sú náhodne pridelené do skupín, nemusia byť len ľudia, ale môžu to byť napr. aj  školy či rodiny (Solomon a kol., 2009).

 

Ak je randomizovan experiment s kontrolnou skupinou správne nastavený, uskutočnený a zanalyzovaný, potom predstavuje zlatý štandard testovania účinnosti intervencií a definovania kauzálnych vzťahov. Podľa Cartwright (2010) tieto štúdie poskytujú informáciu o tom, že skúmaná intervencia “spôsobuje” daný výsledok vo vykonanom experimente. Ak však majú metodologické chyby, môžu viesť ku skresleným záverom. Z dôvodu nastavenia jednotných pravidiel pri vykonávaní takýchto typov experimentov vznikla iniciatíva CONSORT (Consolidated Standards of Reporting Trials), ktorá definuje konkrétne typy informácií, ktoré je nevyhnutné  zverejňovať pri prezentácií výsledkov uvedeného typu testovania.

 

Haynes a kol. (2012) zdôrazňujú týchto 9 krokov potrebných na správne vykonanie  randomizovaných experimentov s kontrolnou skupinou a na ich použitie v oblasti verejnej politiky:

TESTUJ:

–          krok 1: identifikuj jednu alebo dve verejné intervencie (policy interventions) na porovnanie,

–          krok 2: definuj výstup (outcome), ktorý by mala daná intervencia ovplyvniť a ako to v experimente zmeriaš,

–        krok 3: rozhodni o jednotke, ktorá bude náhodne vybratá,

–        krok 4: rozhodní, koľko jednotiek potrebuješ na to, aby si mal nenapadnuteľné (robust) výsledky,

–        krok 5: každej skupine prideľ jednu z testovaných intervencií použitím robustných  metód náhodného výberu,

–        krok 6: zaveď stratégiu intervencie týmto skupinám.

 

ZISTI VÝSLEDKY (learn):

–        krok 7: zmeraj výsledky a urči, aké sú dopady týchto intervencií.

 

ADAPTUJ:

–        krok 8: prispôsob svoju verejnú intervenciu tak, aby reflektovala zistenia z testovania,

–        krok 9: vráť sa ku kroku 1 a kontinuálne zlepšuj svoje poznanie o tom, čo funguje.

Zdroj: Solomon a kol., 2009, Cartwright (2010), Haynes a kol. (2012).

Čo sa týka obsahov týchto intervencii, Jones, Pykett a Whitehead (2013, s. 184) v tomto kontexte definovali tieto tri filozofické prístupy, ktorými sa pokúšajú reagovať na behaviorálne zlyhania ľudí:

  • postrčenie (NUDGING),
  • zvažovanie (THINK),
  • sebakontrola (STEER).

TABUĽKA 7: Tri stratégie behaviorálneho spravovania

  postrčenie

(NUDGE)

zvažovanie

(THINK)

sebaovládanie (STEER)
Z akých koncepcií vychádza tento prístup Behaviorálna ekonómia, behaviorálna psychológia, kognitívny dizajn, teória marketingu Deliberatívna teória demokracie Reflexívna modernita (Giddens), osvietenectvo, vedy o nervovej sústave
Ako prebieha hodnotenie opatrení, aké evalvačné metódy sa používajú Experimentálne, laboratórne Náhodné kontrolované výskumy/experimenty na deliberatívnych fókusových skupinách Vzdelávacie, terapeutické workshopy, workshopy zamerané na posilnenie všímavosti (mindfullnes).

 

 

 

Kto je expertom v tomto prístupe Tvorca verejných politík, akademik, poradca Evalvátori politík Obyvatelia sú expertmi ich vlastných mozgov a správania.
Čo skúma Správanie sa Verejný dialóg, správanie sa obyvateľov Mozog

Zdroj: Jones a kol. (2013, s. 184)

V nasledujúcom texte sa bližšie venujeme vysvetleniu vyššie uvedených troch  hlavných filozofických prístupov reagujúcich na behaviorálne zlyhania.

Postrčenie (NUDGE)

Tento prístup vychádza z koncepcie tzv.libertariánskeho paternalizmu a vníma odstránenie ľudskej iracionality cez to, akú konkrétnu podobu (policy dizajn) má konkrétna verejná politika. Pričom táto konkrétna podoba verejnej politiky zohľadňuje potenciálne skony k chybám pri ľudskom uvažovaní a rozhodovaní. Ide teda o techniky, ktoré používajú jemné formy vplyvu na motiváciu ľudí robiť dobré rozhodnutia pri nízkych nákladoch. Pod nízkymi nákladmi autori daného konceptu rozumejú jednak to, že postrčenie predstavuje nízkonákladové kognitívne snahy  a že postrčenie nebráni slobode výberu (Thaler, Sustein, 2008, s. 8).

Podľa Sunsteina (2014) vzhľadom na uvedený stav má vláda legitimitu pristúpiť k určitým formám paternalizmu, aby zabránila neoptimálnym výsledkom, ku ktorým „omylná“ ľudská povaha môže viesť. Paternalizmus v tomto kontexte predstavuje snahu decízora ovplyvniť voľbu jednotlivca tak, aby si vybral pre seba čo najprospešnejšie riešenie, a libertariánska časť tohto pojmu vyjadruje možnosť jednotlivca na tento vplyv s minimálnymi nákladmi nereagovať.

Postrčenie sa zároveň vníma ako nástroj, a nie cieľ verejnej politiky. Podľa Susteina a Thalera (2009) pri tejto koncepcii ide o  psychologicky dôvtipný štát, ktorý bez obmedzovania slobodnej voľby vedie/usmerňuje ľudské správanie. Uvedený prístup je postavený na filozofii, že inštitúcie v spoločnosti majú legitimitu zvážiť najlepší záujem jednotlivcov tak, že štruktúrne členia voľby, ktoré títo jednotlivci robia. Domnievajú sa  totiž, že decizor by mal pri tvorbe regulácie zvážiť aj predvídateľnú ľudskú iracionalitu (Thaler, Sustein, 2014). Zároveň tvrdia, že v realite každé rozhodnutie decízora pri formulovaní politiky nabáda ľudí na určité správanie, a preto neexistujú žiadne neutrálne možnosti, ktoré by mali na ľudské rozhodovanie nulový vplyv (Thaler, Sustein, 2014).

V materiáloch Svetovej banky sa uvádza, že keď ľudia myslia automaticky, samotné postrčenie môže zmeniť ich správanie. Postrčenie je politikou, pri ktorej nenastáva zmena súboru možnosti. Nezakazuje, nepenalizuje a  neodmeňuje isté možnosti/výbery, ale nasmeruje ľudí na isté typy možnosti/volieb tým, že mení prednastavenú základnú možnosť, opis možnosti, kotvu alebo referenčný bod (World Bank, 2014, s. 36). Autori daného prístupu pracujú s pojmami architektúra voľbyarchitekti voľby, keďže decízor sa pri dizajnovaní konkrétnej politiky stáva architektom voľby, lebo má možnosť ovplyvniť správanie sa ľudí želaným smerom. Dôležitým parametrom konceptu postrčenia je jednoduchosť.

RÁMČEK 47: Príklad motivácie  na voľbu vybraného typu správania – postrčenie

Predmetom postrčenia, resp. snahou motivovať ľudí k racionálnemu správaniu, môže byť aj verejný priestor. Príkladom je stanica metra v Štokholme, kde sa nachádzajú schody namaľované ako klavír a sú spravené tak, aby pri chôdzi vydávali zvuky. Cieľom schodov je motivovať ľudí,, aby uprednostňovali schody pred pohyblivými schodmi či výťahom. Tento prístup predstavuje snahu podporiť fyzicky pohyb a zdravie.

ramcek_47

Zdroj: https://www.youtube.com/watch?v=8TvvHboar6Q a www.flickr.com/photos/kj_/3669714412

RÁMČEK 48: Úspory vo Filipínach a v Keni

Na Filipínach bola pomerne nízka podpora sporenia. Účinným nástrojom sa stal produkt, ktorý umožnil zaviazať sa plniť  isté ciele v tejto oblasti a neumožniť ľuďom, aby pre nich bolo ľahké nedodržať ho. Keď sa im poskytli sporiace účty bez možnosti čerpať ich počas 6 mesiacov, takmer 30 % z tých, ktorým bol účet poskytnutý, ho akceptovali. Po roku mala táto skupina majiteľov účtu o 82 %  vyššie úspory ako kontrolná skupina.

 

Na podporu sporenia boli v Keni poskytnuté ľuďom uzamykacie kovové kasičky –  teda schránky, kde sa dajú umiestniť peniaze. Po roku mali ľudia, ktorí sporili, o 66 % prostriedkov viac na platenie ich zdravotných výdavok.

 

Zdroj: Ashraf, Karlan, Yin (2006)

RÁMČEK 49: Druhý pilier na Slovensku

Príkladom postrčenia, teda snahy o zmenu správania sa aktérov cez nastavenie rozhodovania, je v slovenskom kontexte definovanie pravidiel druhého dôchodkového piliera pre mladých ľudí. Pri tejto oblasti platí riziko tzv. sklonu k preferovaniu prítomnosti, teda tendencia odmietania odkladania pôžitkov a tendencia k okamžitej spotrebe príjmov, teda riziko nízkeho sporenia pre budúcnosť.
Tvorcovia pravidiel druhého dôchodkového piliera na Slovensku tak tieto pravidlá nastavili tak, že do druhého piliera automaticky vstupuje každý zarábajúci človek, pričom existuje možnosť následného vystúpenia, teda vedomého rozhodnutia vystúpiť z tohto piliera.

Zdroj: autorka

Filozofia postrčenia má, pochopiteľne, aj svojich kritikov. Jones, Pykett a Whitehead (2013) napríklad poukazujú na to, že ľudia sú často účelovým formovaním verejnej politiky postrčení k určitým rozhodnutiam bez toho, aby si uvedomovali, čo pre nich konkrétne rozhodnutie znamená, alebo prečo je pre nich prospešné. Z toho vyplýva, že ľudia môžu byť aj manipulovaní, aby robili rozhodnutia, ku ktorým by potenciálne nepristúpili pri zvážení všetkých relevantných faktorov.

Zvažovanie (THINK)

Ide o prístup k riešeniu behaviorálnych zlyhaní ľudí, ktorý stavia na koncepte deliberatívnej demokracie. To znamená, že v tomto prístupe sa považuje za dôležité to, aby obyvatelia neboli implicitne vedení k nejakému konkrétnemu správaniu, ale aby robili aktívne a informované behaviorálne voľby na základe verejného dialógu (John a kol., 2009, 2011). Jones, Pykett a Whitehead (2013) tvrdia, že je nutné, aby ľudia chápali a prípadne aby sa stotožňovali s motívmi decízorov v úlohe architektov voľby. Podľa autorov vzdelávanie a zapájanie verejnosti do procesu znižovania behaviorálnych zlyhaní by mali viesť k dlhodobejšie prospešným cieľom vo viacerých oblastiach a nielen k jednému požadovanému výsledku u konkrétnej politiky (Jones, Pykett, Whitehead, 2013).

RÁMČEK 50: Darovanie orgánov

Príkladom je experiment v oblasti registrovania sa do registra darcov orgánov, ktorí výskumníci vykonali na vzorke 179 univerzitných študentov. Náhodne rozdelení študenti do troch skupín dostali tri odlišné intervencie:

–          Informačný leták v štýle postrčenia, ktorý ich motivoval, aby darovali svoje orgány. Pracoval s rôznymi typmi spoločenského tlaku, ako napr. informácie o množstve mladých ľudí, ktorí sa už zaregistrovali, či podporou tejto aktivity zo strany celebrít.

–          Ten istý leták, za ktorým nasledovala diskusia o darovaní orgánov. Tá trvala 15 minút a obsahovala prípady darovania, pričom bola moderovaná výskumníkom z tejto oblasti.

–          Informačný leták o prasacej chrípke (toto bola kontrolná vzorka).

 

Postrčenie malo väčší efekt ako kombinácia postrčenia a zvažovania, keď počet tých, ktorí boli ochotní zaregistrovať sa, klesol po diskusii.

Zdroj: Jones, Pykett, Whitehead (2013, s. 171-172)

 

Sebakontrola (STEER)

Hlavnou témou pri tomto prístupe je reflexívny občan, keďže autorom nejde len o deliberáciu pri riešení konkrétnej vybranej otázky alebo konkrétnych typov volieb, ale aj o zdôraznenie reflexie. Ide o „rozmýšľanie o rozmýšľaní“, inšpirované vzdelávacími teóriami a  poznaniami z oblasti neurológie týkajúcimi sa fungovania mozgu (Grist, 2019, 2010). Tento filozofický prístup je zameraný na pochopenie prirodzených (biologických a environmentálnych) limitov ľudského správania sa, so snahou nájsť spôsob zlepšenia ľudských schopnosti.

Na tento účel sa vyvíjajú rôzne techniky, ktoré sa opierajú o poznatky z neurológie. Zástanci tohto prístupu pracujú s neurologickými a psychologickými teóriami mozgu a správania, tak aby bol človek nielen posilnený prijímať lepšie rozhodnutia, ale aj lepšie kontrolovať a zvládať zmeny v správaní. Hlavným aktérom v rámci uvedeného prístupu tak nie je tvorca politík či evalvátor politík, ale ten, ktorý dané rozhodnutia prijíma. V tomto kontexte autori hovoria o transformatívnych a neurologicky reflexívnych jedincoch (Grist, 2009). Človeka síce vnímajú ako biologicky determinovaného, ale zároveň otvoreného transformácii, posunom. Podľa nich je mozog kombinácia biologického a spoločenského orgánu, ktorý je vďaka svojej plasticite otvorený vývoju prostredníctvom sociálneho učenia.  Podľa autorov zmena nenastane zmenou sveta, ale samého seba (Jones a kol., 2013, s. 178).

Čo sa týka techník, autori tejto koncepcie odporúčajú uskutočňovať napr. workshopy o fungovaní mozgu a o tom, ako ľudia robia systematické chyby pri rozhodovaní[5]. Ďalší autor, Mischel (2014), predkladá ucelený pohľad na to, ako sa možno naučiť sebakontrole, a pri snahe pracovať na vývine a podpore tzv. exekutívnych funkcií u jednotlivcov zdôrazňuje už predškolskú výchovu. Autor zároveň predkladá techniky, ktoré umožňujú „chladiť“ súčasné preferencie a zvažovať budúcnosť pri rozhodovaní (Mischel, 2014).

RÁMČEK 51: Experiment s rozhodovaním

Účastníkom experimentu dali 5 pravidiel, ktoré by im mali pomáhať robiť lepšie rozhodnutia, konkrétne:

–          informácie o ľudskej tendencii uplatňovať zvyky,

–          diskutovali o potrebe zvážiť intuitívny nápad,

–          potreba hlbšie zvážiť zložitejšie rozhodnutia,

–          pokúsiť sa zmierniť stádovitú mentalitu,

–          kontrolovať krátkodobé ciele prostredníctvom lepšieho plánovania.

 

Účastníci výskumu si 2 týždne viedli denník, kde mali uvádzať, či im týchto 5 pravidiel pomohlo robiť lepšie rozhodnutia. Účastníci poukázali na zvýšenie sebadôvery pri rozhodovaní, za dôležité považovali aj typy/rady týkajúce sa zvažovania dlhodobých rozhodnutí, cítili, že lepšie dokážu ovládať svoju intuíciu a cítili sa slobodnejší pri zmene svojich návykov.

Zdroj: Grist (2010, s. 63)

1.3. TYPOLÓGIA A PRÍKLADY KONKRÉTNYCH VEREJNÝCH POLITÍK

Na behaviorálne zlyhania reagujú aj verejné politiky a v súčasnosti existuje celá škála politík zameraná na dosiahnutie behaviorálnych zmien. V predchádzajúcej časti sme poukázali na 3 hlavné filozofické pohľady na túto agendu, v tejto časti predstavíme celú škálu nástrojov, ktoré sa používajú, s cieľom ovplyvniť správanie sa jednotlivcov.

Podľa Jones a kol. (2013) sa jednotlivé politiky zamerané na korekciu rozhodovania jednotlivcov líšia podľa kritérií uvedených v tabuľke 6, pričom vybraným príkladom sa venujeme v nasledujúcom texte.

TABUĽKA 8:  Škála nástrojov zameraných na dosiahnutie behaviorálnych zmien

Kritérium Typ Typ
Neurologické zameranie Nevedomé Vedomé
Motivačné zameranie Emocionálne Racionálne
Miera súhlasu Predpokladaná Predpísaný výber
Verejná deliberácia Zatvorené Otvorené

Zdroj: Jones, Pykett, Whitehead (2013, s. 45)

  • Politiky cielené na podporu vedomého rozhodovania

Pri tomto prístupe ide o poskytnutie takých informácii, ktorých dôsledkom by mala byť zmena v správaní. Príkladom je možnosť rýchlo zistiť hladinu alkoholu v krvi, výšku spotreby energie či pripomenie potreby brať lieky. Príklady sú uvedené v tabuľke 9. Zároveň možno uviesť, že v 20. storočí narastá záujem vlád usmerňovať rozhodnutia spotrebiteľov cez aktívne poskytovanie informácii. Príklady tohto prístupu v USA sú uvedené v nasledujúcich tabuľkách.

V tejto súvislosti Svetová banka zdôrazňuje potrebu pripravovať čo najjednoduchšie intervencie, a to zároveň také, ktoré sú „šité na mieru“ vzhľadom na kapacitu ich užívateľov. Pri práci s informáciami hovorí o tom, že účinná intervencia daného typu si vyžaduje nielen komunikovať jasné informácie, ale aj vo formáte, ktorý zodpovedá kapacite cieľovej skupiny. Zároveň je dôležité aj vhodné načasovanie ich komunikácie (pozri napr. príklad uvedený v rámčeku 44).

TABUĽKA 9: Príklady cenovo vysoko efektívnych behaviorálnych intervencii zameraných na podporu vybraného typu správania

Oblasť Opis Výsledky (outcomes) intervencie
Pripomienky Textové správy posielané pacientom na týždňovej báze, aby brali lieky Zlepšenie brania predpísaných liekov na 53 % zo základu 40 %
Pripomienky Textové správy pripomínali potrebu šetriť (Bolívia, Peru, Filipíny) Miera sporenia sa zvýšila podľa stanovených cieľov
Načasovanie hotovostného transferu Časť z podmieneného hotovostného trasnféru bola automaticky uschovaná a  neskôr bola poskytnutá ako čiastková suma, a to v čase rozhodovania sa o zápise do školy (Kolumbia) Zvýšil sa zápis do ďalšieho školského roka bez poklesu  existujúcej návštevnosti
Asistencia pri vyplňovaní aplikácii Kalifornia uskutočnila program zameraný na asistenciu pri vyplňovaní tlačív zdravotného poistenia pre chudobných Zvýšený zápis do programu o 7 % medzi hispánskym obyvateľstvom a o 27 % medzi ázijským obyvateľstvom

Zdroj: World Bank (2014, s. 13, 87, 120).

TABUĽKA 10: Prehľad vybraných politík zameraných na podporu zverejňovania informácii v USA a na zmenu správania

Oblasť Rok zavedenia Cieľ verejnej politiky Zverejňované informácie Hlavní užívatelia dát
Informácie o nutričných hodnotách jedla 1990 Znížiť riziko chronických ochorení Výživové/nutričné látky v najviac používaných potravinách Zákazníci
Informácie o podnikateľských subjektoch 1933, 1934 Zníženie rizika pre investorov, zlepšenie riadenia podnikov Finančné dáta firiem Investori, finanční sprostredkovatelia
Informácie o hygiene v reštauráciách 1997: Los Angeles Znížiť riziko chorôb z jedla Oznámenie, ktoré poskytuje informáciu o hodnotení hygieny inšpekciou Zákazníci
Informácie o bezpečnosti pacientov NY: 1990 Zlepšiť výkon procesov liečenia srdcových chorôb Miera úmrtnosti a pod. pri liečení pacientov Pacienti, lekári, poisťovatelia, vlády

Zdroj: Fung, Graham, Weil (2007) Keďže behaviorálne vedy majú svoj vlastný pojmový aparát, ktorý je relatívne „mladý“ a nie je ešte úplne „usadený“.

RÁMČEK 52: Hromadná pripomienka

Príkladom snahy o poskytovanie informácii a vyvolanie zmeny správania je v slovenskom kontexte inštitút hromadnej pripomienky, ktoré upravujú legislatívne pravidlá vlády. Reaguje na sklon k potvrdzovaniu, informačnú dostupnosť a sklon ku konzervativizmus pri tvorbe verejnej politiky.

 

Konkrétne ide o situáciu, keď sa tvorca politík v rámci vládnej trajektórie tvorby verejnej politiky musí vyjadriť k takému typu oficiálne predloženej pripomienky, ktorú predložil výrazný počet jej podporovateľov. Zároveň musí rokovať so zástupcami hromadnej pripomienky.

 

Zdroj: autorka

RÁMČEK 53: Malé vs. veľké písmena v spotrebiteľských zmluvách

Ďalším príkladom zo slovenského prostredia, ktorý sa pokúša riešiť efekt rámcovania, je novela občianskeho zákonníka prijatá v roku 2014. Ňou sa zaviedla povinnosť pre nebankové subjekty uvádzať vybrané typy informácii v predpísanom formáte:

 

Predpis č. 106/2014 Z. z. § 53c:

Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ako aj ustanovenia obsiahnuté vo všeobecných obchodných podmienkach alebo v akýchkoľvek iných zmluvných dokumentoch, ktoré so spotrebiteľskou zmluvou súvisia, nesmú byť uvedené pre spotrebiteľa nečitateľným a menším písmom, ako ustanoví vykonávací predpis.

Zdroj: autorka

RÁMČEK 54: Prekonanie rozporu medzi zámerom a aktivitou

Nízka miera sebakontroly a odmietanie odloženia okamžitej spotreby viedla k vývoju viacerých typov produktov. Príkladom je internetová stránka http://www.stickk.com/, ktorej ambíciou je zabezpečiť plnenie záväzkov jednolitvcami, ktorí sa sami pre to rozhodnú.

ramcek_54

Zdroj: autorka a  http://www.stickk.com/

RÁMČEK 55: Náboženské pripomenutie a morálne správanie

V kontexte posilnenia etického správania Dan Ariely poukazuje aj na účinnnosť náboženstva. Hovorí, že možnosť použitia náboženských symbolov ako typu intervencie zameranej na zvýšenie čestnosti neunikla náboženských učencom. V Talmude je príbeh o mužovi, ktorý zúfalo túži po sexe a ide k prostitútke. Samozrejme, že jeho náboženstvo by takéto správanie neschvaľovalo, ale on má pocit, že má dôležitejšie potreby. Keď je sám s prostitútkou, začne sa vyzliekať. Keď si vyzlieka košeľu, zbadá svoj cicit, súčasť bielizne so štyrmi zapletenými strapcami. Cicit mu pripomenie micvot (náboženské povinnosti), rýchlo sa otočí a opustí izbu bez toho, aby porušil náboženské normy.

 

Ariely ďalej pracuje s touto myšlienkou a uskutočňuje experimenty zamerané na zníženie miery podvádzania, napr. pri daniach. Ariely dospieva k zisteniu, že pripomenutie morálnych noriem vo chvíli pokušenia môže znižiť výskyt nečestného správania. Hovorí, že ak by účtovník požiadal o podpísanie sľubu cti chvíľu pred vypĺňaním daňového priznania alebo poisťovací agent by vás donútil prisahať, že hovoríte úplnú pravdu o zatopenom nábytku,  tak existuje šanca, že daňové úniky a poisťovacie podvody by boli oveľa menej bežné.

 

 Zdroj: Ariely (2012, s. 59, 66)

  • Politiky/riešenia, ktoré pôsobia nevedome, teda sú automatickými „motormi“ ľudského konania.

 

Tento typ verejných politík možno zaradiť do kategórie postrčenia a uvádzame príklad z oblasti zdravého stravovania.

RÁMČEK 56: Zdravé stravovanie

Vo Veľkej Británii riešili otázku obezity školákov. Riešila sa aj strava v školských jedálňach. Okrem známeho kuchára Jamieho Oliviera, ktorý sa tejto téme začal venovať aj v televíznych programoch a propagoval zdravú stravu, bol predmetom zmeny aj fyzicky priestor, teda jedálne, kde sa jedlo podávalo a v rámci ktorého žiaci robia rozhodnutia, čo si z daného jedla vybrať. Podľa viacerých totiž to, ako a kde je uložené vybrané jedlo (napr. zelenina a ovocie), má vplyv na jeho výber žiakmi. Úprava priestoru jedálne a fyzické umiestnenie jedla má vplyv na jeho prijímané voľbu/výber.

Zdroj:   Jones, Pykett, Whitehead (2013, s. 125)

Zároveň pri tomto type môže ísť o cieľ zmeniť mentálny model, kde príkladom intervencie je vzdelávanie už v pomerne nízkom veku, napr. na základnej škole. Vzdelávanie na základnej škole totiž môže zmeniť mentálne modely, ktoré majú dospelí. Podľa World Bank (2014) odporúčanými prístupmi sú skupinové projekty, vystavenie alternatívnym skúsenostiam a spôsobom uvažovania, ako aj modelovým rolám.

  • Politiky, ktoré pôsobia na jednotlivcov motivačne

Tu uvádzame príklady spojené so zvyšovaním výkonu na pracovisku. Podľa Svetovej banky totiž motiváciu pracovať a podávať lepší výkon poskytuje napr. pochvala dobrého výkonu, zdôraznenie významu danej úlohy a výkonu zamestnanca medzi ostatnými a pod. (World Bank, 2014, s. 139).

RÁMČEK 57: Status ako spoločenská motivácia

Spoločenská odmena, ako je status a uznanie, môže mať vplyv na výkon ľudí. Dokonca v istých situáciách môže mať väčší účinok ako peňažné motivácie.

Výskumníci vo Švajčiarsku skúmali dopady ekonomických a neekonomických incentív na výkon zamestnancov. Pracovníkom bolo oznámené, že 2 z najlepším výkonom pošle ďakovnú kartu a blahoželanie riaditeľ firmy. Takáto neekonomická motivácia zvýšili výkon firmy o 12 %.

Zdroj: Kosfeld, Nickermann (2011)

  • Politiky, ktoré sa pokúšajú uľahčiť jednotlivcom racionálne reflektovať ich voľbu

Do tejto kategórie riešení môžeme zaradiť inovatívny prístup k výberovým konaniam riešiacim predsudky.

 

 

RÁMČEK 58: Výber hudobníkov

V roku 1970 menej ako 10 % inštrumentalistov v hlavných symfonických orchestroch v USA boli ženy a ženy predstavovali menej ako 20 % z novoprijatých inštrumentalistov. Viacerí sa domnievali, že príroda mužov obdarila viac ako ženy predpokladmi na tieto profesie, a preto je podiel prijatých mužov do orchestrov vyšší v porovnaní so ženami. Okrem biologického vysvetlenia sa ponúkalo aj vysvetlenie prostredníctvom kultúrnych vzorcov, ktoré preferujú mužov na týchto pozíciách.

 

Experiment v tejto oblasti vykonala Bostonský symfónický orchester. Tradične bol nový inštrumentalista vyberaný pred výberovou komisiou. Od 70-tých rokov niektoré orchestre začali s novým postupom, a to tak, že medzi komisiu a muzikantom dali záves. A teda muzikanta bolo počuť, ale nebolo ho vidieť. Po 25-tich rokoch využiívania nového postupu pri výbere bola situácia takáto: po zavedení výberu cez záves  stúplo percento novoprijatých žien z 20 % na 40 %.

 

Zdroj: Goldin, Rouse (2000)

Ďalším prístupom je tzv. dogfooding, čo by sme mohli voľne preložiť ako testovanie na sebe, teda „zažiť na vlastnej koži“. Ide o prax používanú v technologickom priemysle, keď priamo zamestnanci danej firmy používajú vybrané produkty s cieľom zažiť a pochopiť jeho slabé stránky (World Bank, 2014).  Predtým, ako sa umiestni na trh, sa jeho slabé stránky snažia odstrániť. Svetová banka tak odporúča, aby tí zamestnanci, ktorí vytárajú verejné politiky by mali skúsiť zapísať sa do programu, ktorý vyvinuli, prípadne skúsiť získať služby, ktoré poskytujú – ako spôsob diagnostikovania  problémov spojených s nimi (World Bank, 2014, s. 19).

Ďalším inovatívnym prístupom v tejto kategórii je tzv. red teaming (čo môžeme voľne preložiť ako externé testovanie), ktorý sa používa vo vojenskej oblasti, ako aj v súkromnom sektore. Vychádza z poznania sociálnej psychológie o tom, ako organizovanie skupín motivuje jednotlivcov správne argumentovať a zabrániť negatívnym aspektom skupinového myslenia. Daný prístup umožňuje odkryť slabé stránky zvoleného riešenia v podobe argumentov, a to predtým, než sa príjme finálne rozhodnutie a než sa zostavia programy. Základom tohto prístupu je to, že sa vytvorí skupina z ľudí, ktorí sú z vonkajšieho prostredia. Jej úlohou je spochybniť pripravené riešenia, programy, postupy, schopnosti či predpoklady fungovania týchto programov, a to z perspektívy potenciálnych partnerov či ich odporcov. Je to skupinová diskusia, resp. deliberácia medzi ľuďmi, ktorí spolu nesúhlasia, ale majú rovnaký cieľ – nájsť správne riešenie (World Bank, 2014, s. 19).

  • Politiky podľa miery explicitného súhlasu

Politiky, ktoré reagujú na behaviorálne zlyhania, môžu mať aj rôznu mieru explicitného súhlasu človeka, ktorého správanie chcú tieto politiky ovplyvniť. Príkladom sú riešenia spojené s darovaním orgánov uvedené v rámčeku 59.

RÁMČEK 59: Politiky zamerané na darovanie orgánov

Darovanie orgánov je z viacerých hľadísk pomerne citlivá agenda. Napríklad z dôvodu, že ľudia sa nechcú venovať otázkam smrti.  Preto sa otázka súhlasu s darovaním orgánov rieši rôznym spôsobom. Vo Veľkej Británii sa táto otázka rieši pri vydávaní vodičských preukazoch, pričom sa explicitne pri ich vydávaní vodičov na to opýtajú. Človek má na výber medzi súhlasom a nesúhlasom. V Španielsku a Rakúsku platí predpokladaný súhlas. To znamená, že občania týchto krajín sa automaticky dostávajú do registra, ale majú aj možnosť z neho vystúpiť (opt-out), ak sa tak rozhodnú.

Zdroj: Jones, Pykett, Whitehead (2013, s. 46)

 

 

 

 

 

1.4. ZHRNUTIE

Pri uvažovaní a rozhodovaní sa jedincov existuje predvídateľné riziko tzv. behaviorálnych zlyhaní, teda prijímania  iracionálnych rozhodnutí, keď jedinec svojimi rozhodnutiami ohrozuje svoj vlastný dlhodobý blahobyt. Predvídateľnosť ľudskej iracionality viedla k tvorbe vládnych programov, ktoré sa snažia viesť a kompenzovať správanie sa jedinca, u ktorého môžu nastať  behaviorálne zlyhania. Výskumníci definovali tri hlavné prístupy k riešeniu behaviorálnych zlyhaní. Prvým z nich je postrčenie (NUDGE), keď ide o snahu podvedome pôsobiť na rozhodovanie jedinca úpravou volieb, ktoré má k dispozícii. Autori tohto prístupu v danom kontexte hovoria a úprave architektúry volieb/možnosti. Druhým je prístup založený na zvažovaní (THINK), ktorý zdôrazňuje potrebu deliberácie, diskusie o navrhovaných riešeniach. Tretím je prístup zakladajúci sa na stratégii sebaovládania (STEER), ktorý za rozhodujúce považuje jednotlivca a jeho schopnosti reflektovať vlastné uvažovanie a rozhodovanie. Jones a kol. (2013, s. 189) tak hovoria, že

  • postrčenie (nudge) umožňuje behaviorálnu zmenu cez snahu o lepšie rozhodnutia,
  • zvažovanie (think) umožňuje behaviorálnu zmenu cez snahu o lepšie posudzovanie,
  • sebaovládanie (steer) umožňuje behaviorálnu zmenu cez snahu o lepšiu osobnosť.

 

V kontexte verejnej politiky možno uviesť toto:

Verejné politiky sú intervenciami, ktoré sa pokúšajú istým spôsobom formovať správanie sa jednotlivcov. V odbornej diskusii neexistuje zhoda v tom, aká je vhodná miera verejných intervencii. Niektorí presadzujú menej intervencii a iní volajú po väčšej angažovanosti verejnej moci. V kontexte toho, čím sa zaoberá táto učebnica, pripomíname, že Svetová banka poukazuje na viaceré prístupy (World Bank, 2014, s. 20):

  • Keďže tí, ktorí vytvárajú verejné politiky, intervencie, môžu mať kognitívne sklony k chybám, tvorcovia verejných politík by mali hľadať dôkazy o tom, že ich intervencie majú také dopady, ako sa očakávalo. Zároveň by mali umožniť verejnosti hodnotiť ich intervencie, a to hlavne tie, ktoré sa pokúšajú o ovplyvňovanie volieb/rozhodnutí jednotlivcov.
  • Neplatí, že keď sa vláda stiahne z intervencii, jednotlivci budú slobodne a konzistentne robiť rozhodnutia, ktoré sú v ich najlepšom záujme, také ktoré nie sú ovplyvnené nikým iným. Výskumy ukazujú, že jednotlivci majú tendenciu prijímať rozhodnutia automaticky, a to pod vplyvom sociálnych noriem a mentálnych modelov. Svetová banka tak naznačuje, že neaktívnosť vlády nevyhnutne nevedie k rozšíreniu priestoru pre väčšiu osobnú slobodu v rozhodovaní, ale skôr k ľahostajnosti voči strate slobody (Sunstein, 2014).

 

Svetová banka tak prichádza z inovatívnym prístupom k identifikovaniu efektívnej intervencie, teda mení pohľad na cyklus verejnej politiky – z klasického modelu prechádza na dynamickejší – adaptabilnejší (World Bank, 2014).

 

OTÁZKY NA DISKUSIU:

  • Aké ďalšie príklady verejných politík zameraných na zmenu správania sa poznáte? A aké príklady poznáte zo slovenského prostredia?
  • Aké riešenia by ste navrhli na zvýšenie zdravia v krajine? Navrhnite spôsob overenia dopadov navrhovanej intervencie.
  • Aké riešenia by ste navrhli na zvýšenie produktivity na pracovisku? Navrhnite spôsob overenia dopadov navrhovanej intervencie.
  • Aké riešenia by ste navrhli na zvýšenie kvality vyučovania v školách? Navrhnite spôsob overenia dopadov navrhovanej intervencie.

O autorke

Doc. Ing. Emília Sičáková-Beblavá, PhD.,  pôsobí na Ústave verejnej politiky FSEV UK v Bratislave. Absolvovala viaceré študijné pobyty, napr. na Georgetown University, Yale University, Harvard univerzity či v Svetovej banke. Pracovala ako výskumníčka CPHR, založila Transparency International Slovensko (TIS) a v rokoch 1998 až 2009 bola prezidentkou tejto organizácie. V súčasnosti je predsedníčkou Správnej rady TIS a členkou Fôra mladých lídrov pôsobiaceho pri Svetovom ekonomickom fóre v Davose. Výskumne sa venuje otázkam činnosti verejného sektora, najmä z hľadiska jeho transparentnosti, korupcie, efektívnosti a kontroly.

LITERATÚRA

Ariely, D. (2008). Predictably Irrational, Revised and Expanded Edition: The Hidden Forces That Shape Our Decisions. New York : HarperCollins Publisher.

Ariely, D. (2011). Jak drahá je intuice? (M. Jaroš, Trans.). Praha : Práh. (Originál publikovaný v roku 2011)

Ariely, D. (2014). Ako klameme ostatních aj seba, keď sa pokúšame schudnúť, nosíme značkové výrobky alebo platíme dane (T. Mrva, P. Dulík, Trans.). Bratislava : Premedia. (Originál publikovaný v roku 2013)

Ashraf, N., Karlan, D., Yin, W. (2006). Tying Odysseus to the Mast: Evidence from a Commitment Savings Product in the Philippines. In: Quarterly Journal of Economics, 121, 2, s. 635-672.

Bačová, V. (ed.). (2010). Rozhodovanie a usudzovanie I: Pohľady psychológie a ekonómie. Bratislava : Ústav experimentálnej psychológie SAV.

Bačová, V. (ed.). (2011). Rozhodovanie a usudzovanie II: Oblasti a koncepcie. Bratislava : Ústav experimentálnej psychológie SAV.

Bačová, V. (2011). Klasická a ekologická racionalita v rozhodovaní: spor o heuristiky. In: V. Bačová (ed.) Rozhodovanie a usudzovanie II: Oblasti a koncepcie Bratislava : Ústav experimentálnej psychológie SAV, s. 105-130.

Bačová, V. (2013). Preferencie a efekt atraktivity v rozhodovaní. In: R. Masaryk (ed.) Rozhodovanie a usudzovanie V: Sociálne vplyvy v rozhodovaní. Bratislava : Ústav experimentálnej psychológie SAV, s. 45-68.

Baláž, V. (2009). Riziko a neistota: Úvod do behaviorálnej ekonomie a financií. Bratislava  : Veda.

Baláž, V. (2010). Prospektová teória a jej miesto v ekonomickom myslení. In: V. Bačová (ed.) Rozhodovanie a usudzovanie: Pohľady psychológie a ekonómie. Bratislava : Ústav experimentálnej psychológie SAV, s. 88-132.

Banaji, M. R., Greenwald, A. G. (2013). Blindspot: Hidden Biases of Good People. New York, NY : Random House.

Bar, M., Hillel, M. (1980). The base-rate fallacy in probability judgments. Acta Psychologica, 44, s. 211-233.

Barrouillet, P. (2011). Dual-process theories and cognitive development: Advances and challenges. Developmental Review, 31, 2 – 3, s. 79-85.

 

Bechara, A., Damasio, A. R. (2004). The somatic marker hypothesis: A neural theory of economic decision. In: Games and Economic Behavior, 52, 2, s. 336-372.

Bickerton, D. (1995). Language and Human Behavior. Chicago, IL: University of Washington Press.

Bok, S. (2010). Exploring happiness: From Aristotle to Brain Science. New Haven, CT : Yale University Press.

Boyd, R.,  Richerson, P. J. (2005). The Origin of Evolution of Cultures. New York, NY: Oxford University Press.

Brezina, I. (2013). Kognitívny a hodnotový kontext kultúrnych rozdielov v rozhodovaní. In: R. Masaryk (ed.), Rozhodovanie a usudzovanie V: Sociálne vplyvy v rozhodovaní. Bratislava: Ústav experimentálnej psychológie SAV, s. 117-134.

Buss, D. (2000). The Evolution of Happiness. American Psychologist, 55, 1, s. 15-23.

Camerer, C., Loewestein, G., Prelec, D. (2003). Neuroeconomics: How Neuroscience Can Inform Economics. Dostupné na: http://www.econ.nyu.edu/user/bisina/camerer_loewenstein_prelec.pdf

Camerer, C., Loewestein, G., Prelec, D. (2005). Neuroeconomics: How Neuroscience Can Inform Economics. In: Journal of Economic Literature, 43, s. 9-43.

Cartwright, N. (2010). What are randomised controlled trials good for? In: Philosophical Studies 147, s. 59-70.

Cassells, A., Schoenberger, T., Grayboys, T. (1978). Interpretation by physicians
of clinical laboratory results. In: New England Journal of Medicine, 299, 18, s. 999-1001.

Coates, J. (2012). The Hour Between Dog and Wolf. New York, NY : The Penguin Press.

Costandi, M. (2014). Ľudský mozog: 50 myšlienok, ktoré by ste mali poznať (R. Hrebíček, Trans.). Bratislava : Slovart. (Originál publikovaný v roku 2013)

Craig, B. (2002). How do you feel? Interoception: the sence of the physiological condition of the body. In: Nature Reviews Neuroscience 3, s. 655-666.

Čavojová, V. (2013). Strategická intuícia a vedecká tvorivosť. In: R. Hanák, E. Ballová Mikušková, V. Čavojová (eds.), Rozhodovanie a usudzovanie IV: Aplikácie a limity intuície (. Bratislava: Ústav experimentálnej psychológie SAV, s. 159-177.

Čavojová, V. (2013). O racionalite intuície. In R. Hanák & E. Ballová Mikušková, V. Čavojová (eds.), Rozhodovanie a usudzovanie IV: Aplikácie a limity intuície  Bratislava: Ústav experimentálnej psychológie SAV, s. 11-32.

Damasio, A. R. (1994). Descartes’ error: Emotion, reason, and the human brain. New York, NY : G. P. Putnam’s Sons.

Daston, L. J. (1988). Classical probability in the Enlightenment. Princeton, NJ : Princeton University Press.

De Langhe, B., Osselaer, S. M. J., Wierenga, B. (2011). The process and outcome of accountability on judgement process and performance. In: Organizational behavior and Human Decision Processes, 11,5 2, s. 238-252.

Drobná, E. (2010). Teórie duálnych procesov uvažovania. In: V. Bačová (ed.) Rozhodovanie a usudzovanie I: Pohľady psychológie a ekonómie. Bratislava : Ústav experimentálnej psychológie SAV, s. 48-87.

Dudeková, K. (2012). Pokroky v parametrizácii hodnotovej a vážiacej funkcie v oblasti výskumu prospektovej teórie. In: V. Bačová (ed.), Rozhodovanie a usudzovanie III: Aspekty, javy, aplikácie. Bratislava : Ústav experimentálnej psychológie SAV,s. 41-68.

Dutton, K. (2012). The Wisdom of Psychopaths. London : William Heineman Publishing.

Eagleman, D. (2012). Incognito: The Secret Lives of the Brain. New York, NY : Pantheon Books.

Easterlin, R. (2003). Building a better theory of well-being (IZA Discussion Paper No. 742). Dostupné na: http://ftp.iza.org/dp742.pdf.

Eder, A. B., Fiedler, K., Hamm-Eder, S. (2011). Illusory correlations revisited: The role of pseudocontingencies and working-memory capacity.In:  The Quarterly Journal of Experimental Psychology, 64, 3, s. 517-532.

Elster, J. (1989). The Cement of Society. Cambridge : Cambridge University Press.

Evans, J. St. B. T. (2003). In two minds: Dual-process accounts of reasoning. In: Trends in Cognitive Sciences, 7, 10, s. 454-459.

Evans, J. St. B. T. (2008). Dual processing acounts of reasoning, judgement and social cognition. In: Annual review of Psychology, 59, s. 255-278.

Evans, J. St. B. T. (2009). How many dual-process theories do we need? One, two or many? In: J. St. B. T. Evans, K. Frankish (eds.) In two minds: Dual Processes and beyond. Oxford: Oxford University Press, s.. 33-54.

Evans, J.St.B.T., Over, D. E. (1996). Racionality and reasoning. Hove : Psychology press.

Evans, J. St. B. T. (2011). Dual-process theories of reasoning: contemporary issues and developmental applications. In: Developmental Review, 3,12 – 3, s. 86-102.

Frederick, S. (2005). Cognitive reflection and Decision Making. In: Journal of Economic Perspectives, 19, 4, s. 25-42.

Forgáčová, Ľ. (2011). Účinok doplnkov stravy na kognitívne funkcie: poznatky z epidemiologických a klinických štúdií. In: Praktické lekárnictvo, 1,3, s. 117-121.

Foucault, M. (2008): The Birth of Biopolitics: Lectures at the College de France 1978 – 1979, (G. Burchell, Trans.). London : Palgrave Macmillam.

Fryer, R. G., Levitt, S. D. Jr., List, J., & Sadoff, S. (2012). Enhancing the Efficacy of Teacher Incentives through Loss Aversion: A Field Experiment (Working Paper 18237). Dostupné na: http://www.nber.org/papers/w18237.

Fung, A., Graham, M., & Weil, D. (2007). Full Disclosure: The Perils and Promise of Transparency. New York, NY : Cambridge University Press.

Fuxjager, M. J., Oyegbile, T. O., Marler, C. A. (2011). Independent and additive contributions of post-victory testosterone and social experience to the development of winner effect. In: Endocrinology, 152 ,9, s. 3422-3459.

Gigerenzer, G. (2007). Gut Feelings. London : Pinguin Books.

Gigerenzer, G., Gaissmeier, W. (2011). Heuristic Decision Making. In: Annual Review of Psychology, 62, s. 451-482.

Gigerenzer, G., Todd, P. M., the ABC Research Group (1999). Simple Heuristics That Makes Us Smart. New York, NY : Oxford University Press.

Gilovich, T. (1993). How We Know What Isn’t So: The Fallibility of Human Reason in Everyday Life. New York, NY : The Free Press.

Gilovich, T. D., Griffin, D. W. (2010). Judgment and decision-making. In: S. T. Fiske, D. T. Gilbert & G. Lindzey (eds.), Handbook of Social Psychology, Volume One. Hoboken, NJ : John Wiley and Sons, s. 542-588.

Glöckner, A., Witteman, C. (2010). Foundation for tracing intuition: models, findings, categorizations. In: A. Glöckner, C. Witteman (eds.), Foundation for tracing intuition: Challenges and Methods. Hove : Psychology Press, s. 1-23.

Goffman, I. (1967). Interaction ritual. New York, NY: Doubleday.

Goldin, C., Rouse, C. (2000). Orchestrating impartiality: The impact of „blind“ auditions on female musicians. In: American Economic Review, 90, s. 715-741.

Gottholmseder, G., Nowotny, K., Pruckner, G. J., Theurl E. (2008). Stress perception and commuting. In: Health Economics, 18, 5, s. 559-576.

Greene, J. (2014). Moral Tribes: Emotion, Reason, and the Gap Between Us and Them. New York, NY : Penguin Books.

Grist, M. (2010). Steer – Mastering Our Behavior through Instinct, Environment and Reason. London : RSA.

Haidt, J. (2006). The Happiness Hypothesis: Finding Modern Truth in Ancient Wisdom. Cambridge, MA : Basic Books.

Haier, R., Siegel, B., MacLachlan, A., Sodelring, E., Lottenberg, S., Buchsbaum, M. (1992). Regional Glucose Metabolic Changes After Learning a Complex Visuospatial/Motor Task: A PET Study.In:  Brain Research, 570, s. 143-143.

Hamilton, A., Madison, J., Jay, J. (2002). Listy Federalistov (Ľ. Hábová, Trans.) Bratislava : Kalligram. (Originál publikovaný v roku 1788)

Hastie, R. (1984). Causes and effects of causal attribution. Journal of Personality & Social Psychology, 46, 1, s. 44-56.

Haynes, L., Service, O., Goldacre, B., Torgerson, D. (2012). Test, Learn, Adapt: Developing Public Policy with Randimized Controlled Trails. London : Cabinet Office, Behavioral Insights Team.

Hicks, P., Kluemper, G. T. (2011). Heuristic reasoning and cognitive biases: Are they hindrances to judgments and decision making in orthodontics. In: American Journal of Orthodontics and Dentofacial Orthopedics, 139, 3, s. 297-304.

Hoehner, C. M., Barlow, C. E., Allen, P., Schootman, M. (2012). Division of Public He Commuting Distance, Cardiorespiratory Fitness, and Metabolic Risk. In: American Journal of Preventive Medicine, 42, 6, s. 571-578.

Hogarth, R. M. (2001). Educating Intuition. Chicago : University of Chicago Press.

Hogarth, R. M. (2005). Deciding analytically or trusting your intuition? The advantages and disadvantages of analytic and intuitive thought. In T. Betsch, S. Haberstroh, (eds.), The Routines of Decision Making. Hillsdale, NJ: Lawrence Erlbaum Associates, s. 64-82.

Hogarth, R. M. (2010). Intuition: A Challenge for Psychological Research on Decision Making. Psychological Inquiry, 21, 4, s. 338-353.

Horák, O. (2015). Filozofické poradenstvo – kritika (Dizertačná práca). Dostupné na: http://www.kfil.upol.cz/doc/pgs/otakar_horak/Disertace_Horak_Otakar.pdf?lang=cz.

Horák, O. (2012, January 9). Klam utopených nákladov. Dostupné na: http://psychologie.cz/klam-utopenych-nakladu/

Horák, O. (2015, June 25). Dochádzanie do práce z veľkej diaľky vám škodí. Denník N. Dostupné na: https://dennikn.sk/168698/dochadzanie-do-prace-velkej-dialky-vam-skodi/

Chabris, Ch., Simons, D. (2009). The Invisible Gorilla. New York, NY : Crown Publishers.

Chase, W.G., Simon, H. (1973). Perception in Chess. In: Cognitive Psychology, 4, 1, s. 55-81.

Chater, N. (Ed.). (2009): Judgment and Decision Making, Vol. 1. London : SAGE.

John, P., Smith, G., Stoker, G. (2009). Nudge Nudge, Think Think: Two Strategies for Changing Civic Behavior. In: Political Quaterly, 80, 3, s. 361-370.

John, P., Cotterill, S., Moseley, A., Richardson, L., Smith, G., Stoker, G., Wales, C. (2011). Nudge Nudge, Think Think: Experimenting with Ways to Change Civic Behavior. London : Bloomsbury Academic.

Johnson, M., Kim, J., Risse, G. (1985). Do alcoholic Korsakoff’s syndrome patients acquire affective reactions? In: Journal of Experimental Psychology: Learning Memory and Cognition, 11, s. 22-36.

Jones, R., Pykett, J., Whitehead, M. (2013). Changing Behaviours: On the Rise of the Psychological State. Cheltenham : Edward Elgar Publishing Limited.

Kahnenam, D. (2002). Maps of bounded rationality: a perspective on intuitive judgment and choice. Dostupné na: http://www.nobelprize.org/nobel_prizes/economic-sciences/laureates/2002/kahnemann-lecture.pdf

Kahneman, D. (2011). Thinking Fast and Slow. New York : Farrar, Straus and Giroux.

Kahneman, D. (2013). Foreword. In: E. Shafir (ed.), The Behavioral Foundations of Public Policy.  Princeton, NJ; Oxford : Princeton University Press.

Kahneman, D., & Frederick, S. (2002). Representativeness revisited: Attribute substitution in intuitive judgment. In: T. Gilovich, D. Griffin, D. Kahneman (eds.),

Heuristics and Biases. New York : Cambridge University Press, pp. 49-81.

Kahneman, D., Klein, G. (2009). Conditions for intuitive expertise: A failure to disagree. In: American Psychologist, 64, 6, s. 515-526

Kahneman, K., Krueger, A. B. (2006). Developments in the Measurement of Subjective Well-Being. In: Journal of Economic Perspectives, 20, 1, s. 3-24.

Kahneman, D., Tversky, A. (1973). On the psychology of prediction. In: Psychological Review, 80, 4, s. 237-251.

Kahneman, D., & Tversky, A. (1979). Prospect theory: An analysis of decision under risk. In: Econometrica, 47, s. 263-291.

 

Kahneman, D., Slovic, P., & Tversky, A. (eds.). (1982). Judgment Under Uncertainty: Heuristics and Biases. Cambridge: Cambridge University Press.

Kahneman, D., Knetsch, J. L.,  Thaler, R. H. (1990). Experimental tests of the endowment effect and the Coase theorem. In:  Journal of Political Economy, 98, s. 1325-1348.

Kahneman, D., Knetsch, J. L., Thaler, R. H. (1991). Anomalies: The endowment effect, loss aversion, and status quo bias. In: The Journal of Economic Perspectives, 5, 1, 193-206.

Kahneman, D. (2003). A Psychological Perspective on Economics. In: The American Economic Review, 93, 2, s. 162-168.

Kahneman, D., Krueger, A. B., Schkade, D., Schwarz, N., Stone, A. A. (2006). Would You Be Happier If You Were Richer? A Focusing Illusion. In: Science, 312, 5782, s. 1908-1910.

Kay, A. C., Gaucher, D., McGregor, I., Nash, K. (2010). Religious Belief as Compensatory Control. In:  Personality and Social Psychology Review, 14, 1, s. 37-48.

Klein, G., Calderwood, R., Clinton-Cirocco, A. (1986). Rapid decision making on the fire ground. In: Human Factors and Ergonomics Society Annual Meeting

Proceedings, 30, 6, s. 576-580.

Klein, G. (1998). Source of power: How people make decisions. Cambridge, MA : MIT Press.

Klein, G., Klinger, D. (1991). Naturalistic decision making. In: Human Systems IAC Gateway, 2, 1, s. 16-19.

Keyness, J. M. (1936). The General Theory of Employment, Interest and Money. London : Macmillan. s. 161-162.

Koehler, J.K., Gibbs, B. J., Hogarth, R. M. (1994). Shattering the illusion of control: Multi-shot versus single-shot gambles. In: Journal of Behavioral Decision Making, 7, 3, s. 183-191.

Kosfeld, M., Neckermann, S. (2011). Getting More Work for Nothing? Symbolic Awards and Worker Performance. In: American Economic Journal: Microeconomics, 3,3, s. 86-99.

Kostovičová, L. (2013). Akontabilita a zodpovednosť v rozhodovaní. In: R. Masaryk (ed.), Rozhodovanie a usudzovanie V: Sociálne vplyvy v rozhodovaní. Bratislava: Ústav experimentálnej psychológie SAV, s.. 69-92.

Kostovičová, L. (2011). Bayesovské usudzovanie. In: V. Bačová (Ed.), Rozhodovanie a usudzovanie II: Oblasti a koncepcie Bratislava: Ústav experimentálnej psychológie SAV, s. 51-74.

Kottemann, J. E., Davis, F. D., Remus, W. E. (1994). Computer-Assisted Decision Making: Performance, Beliefs, and the Illusion of Control. In: Organizational Behavior and Human Decision Processes, 57, 1, s. 26-37.

Koukolík, F. (2008). Mozek a jeho duše. Praha : Galen.

Langer, E. (1975). The illusion of control. Journal of Personality and Social Psychology, 32, 2, s. 311-328.

Langer E. J., Rodin J. (1976). The effects of choice and enhanced personal responsibility for the aged: a field experiment in an institutional setting. In: Journal of Personality and Social Psychology, 34, 2, s. 191-198.

LeDoux, J. E. (1996). The emotional brain: The mysterious underpinnings of emotional life. New York, NY : Simon & Schuster, Inc.

Lerner, J. S., Keltner, D. (2001). Fear, anger, and risk. In: Journal of Personality and Social Psychology, 81, 1, s. 146-159.

Letovancová, E. (2011). Strategické rozhodovanie. In: V. Bačová (ed.), Rozhodovanie a usudzovanie II: Oblasti a koncepcie. Bratislava: Ústav experimentálnej psychológie SAV, s. 11-50.

Lewicka, M. (1998). Confirmation Bias: Cognitive Error or Adaptive Strategy of Action Control? In: M. Kofta, G. Weary, G. Sedek (eds.), Personal control in action: cognitive and motivational mechanisms. Heidelberg and New York, NY: Springer,  s. 233-255.

Libet, B. (1973). Electrical Stimulation of Cortex in Human Subjects and Concious Sensory Aspects. In: A. Iggo (ed.), Handbook of sensory physiology. Heidelberg and New York, NY: Springer, s. 743-790.

Libet, B. (2006). The timing of brain events? Reply to the „Special Section“ in this journal of September 2004. In: Conciousneess and Cognition, 15, 3, s. 540-547.

Lieberman, M. D., Gaunt, R., Gilbert, D. T., Trope, Y. (2002). Reflection and reflexion: A social cognitive neuroscience approach to attributional inference. In: M. Zanna (Ed.), Advances in Experimental Social Psychology. San Diego, CA : Academic Press, Elsvier, s. 199-249.

Lilienfield, S. O., Lynn, S. J., Namy, L. L., Woolfs, N. J. (2013). Psychology: From Inquiry to Understanding. London :  Pearson.

Loewenstein, G. (1996). Out of control: Visceral influences on behavior. In: Organizational Behavior and Human Decision Processes, 65, 3, s. 272-92.

Lupien S. J., Maheu F., Tu, M., Fiocco A.,  Schramek, T. E. (2007). The effects of stress and stress hormones on human cognition: Implications for the field of brain and cognition.In:  Brain and Cognition, 65, 3, s. 209-237

Macnamara, B. N., Hambrick, D. Z.,  Oswald, F. L. (2014). Deliberate Practice and Performance in Music, Games, Sports, Education, and Professions: A Meta-Analysis. In: Psychological Science, 25, 8, s. 1608-1618.

Mani, A., Mullainathan, S., Shafir, E., Zhao, J. (2013). Poverty Impedes Cognitive Function. In: Science, 341, 6149, s. 976-80.

Markovič, P., Šinský, M.,  Šinský, P. (2010). Vplyv fenoménu informačného ukotvenia na process rozhodovania – experimentálna štúdia. In: Ekonomické rozhľady, 39, 2, s. 219-233.

Mazur, A., Booth, A. (1998). Testosterone and dominance in men. In: Behavioral and brain sciences 21, 3, s. 353-397.

McClure, S. M., Laibson, D. I., Loewenstein, G., Cohen, J. D. (2004). Separate Neural Systems Value Immediate and Delayed Monetary Rewards.In:  Science, 306(5695), 503-507.

McNeil, B. J., Pauker, S. G., Sox, H. C. Jr., & Tverský, A. (1982). On the elicitation of the preferences of alternative therapies. New England Journal of Medicine, 306, 21, s. 1259-1262.

Meehl, P. (1954). Clinical versus statistical prediction: A theoretical analysis and a review of the evidence. Minneapolis, MN : University of Minnesota Press.

Mikušková-Ballová, E. (2013). Intuícia: dobrý sluha, zlý pán? In: R. Hanák, E. Ballová Mikušková, V. Čavojová (eds.): Rozhodovanie a usudzovanie IV: Aplikácie a limity intuície. Bratislava: Ústav experimentálnej psychológie SAV, s. 743-790.

Murphy, R. A., Schmeer, S., Vallée-Tourangeau, F., Mondragón, E., Hilton, D. (2011). Making the illusory correlation effect appear and then disappear: The effects of increased learning. In: The Quarterly Journal of Experimental Psychology, 64, 1, s. 24-40.

Myers, D. G. (2002). Intuition: Its Powers and Perils. New Haven, CT; London : Yale University Press.

Myers, D. G., Diener, E. (1995). Who Is Happy? Psychological Science, 6, 1, s. 10-19.

Miller, C. C., Ireland, R. D. (2005). Intuition in strategic decision making: Friend or foe in the fast-paced 21 st century ? In: Academy of Management Executive, 19, 1, s. 19-31.

Mitchell, J. P., Macrae, C. N., Banaji, M. R. (2006). Dissociable medial prefrontal contributions to judgments of similar and dissimilar others. In: Neuron, 50, 4. s. 655-663.

Mischel, W. (2014). The marshmallow test. Understanding self-control and how to master it. London : Bantam Press.

Montier, J. (2010). Little Book of Behavioral Finance. Hoboken, NJ : John Wiley & Sons.

Neumann, J., Morgenstern, O. (1953). Theory of Games and Economic Behavior. Princeton, NJ : Princeton University Press.

Norenzayan, A., Smith, E. E., Kim, B. J., Nisbett, R. E. (2002). Cultura preferences for formal versus inutitive reasoning. In: Cognitive science, 26, 5, s. 653-684.

Peck, J. (2010). Constructions of Neoliberal Reason. Oxford : Oxford University Press.

Pešek, R, Praško, J., Štípek, P. (2013). Kognitivně behaviorální terapie v praxi: pro terapeuty, studenty a poučené laiky. Praha : Portál.

 

Pfaff, D. W., Silva, M. T. A., Weiss, J. M. (1971). Telemetered Recording of Hormone Effects on Hippocampal Neurons. In: Science, 172, 3981, s. 394-395.

Plous, S. (1993). The Psychology of Judgment and Decision Making. New York, NY : McGraw-Hill.

 

Popper, K. (2005). The Logic of Scientific Discovery. London; New York : Routledge.

Quartz, S. R. (2009). Reason, emotion and decision-making: risk and reward computation with feeling. In: Trends in cognitive science, 13, 5, s. 209-215.

Ramachandran, V. (1998). New Scientist 5. September.

Sen, A. (1999). Development as Freedom. New York : Oxford University Press.

Sent, E. M. (2004). Behavioral Economics. How Psychology Made Its (Limited) Way Back to Economics. In: History of Political Economy, 36, 4, s. 735-760.

Schneider, W.,  Shiffrin, R. M. (1977). Controlled and automatic human information processing: I. Detection, search and attention. In: Psychological Review, 84, 1, s. 1-66.

Sičáková-Beblava, E., Šatníková, S., & Klátik, P. (2011). Elektronické aukcie vo verejnom obstarávaní: Teória a prax na Slovensku. Bratislava : Transparency International Slovensko, Adin. Dostupné na: http://www.transparency.sk/wp-content/uploads/2011/02/cela-kniha.pdf

Sirota, M. (2012). Kto a kedy usudzuje racionálne. In: Rybár a kol. Kognitívne paradigmy. Bratislava : Europa Publishing House.

Simon, H. A. (1957). Models of Man: Social and Rational. New York : John Wiley and Sons.

Sloman, S. A. (1996). The empirical case for two system reasoning. In: Psychological Bulletin, 119, 1, s. 3-22.

Slovic, P., Finucate, M., Peters, E., & MacGregor, D. G. (2002). Rational actors or rational fools: implications of the affect heuristic for behavioral economics. In: The Journal of Socia-Economics, 31, 4, s. 329-342.

Solomon, P., Cavanaugh, M. M., Draine, J. (2009). Randomized Controlled Trails: Design and Implementation for Community-Based Psychosocial Interventions. Oxford : Oxford University Press.

Stanovich, K. E. (1999). Who is Rational? Studies of Individual Differences in Reasoning. Mahwah, New Jersey : Lawrance Erlbaum Associates.

Stanovich, K. E., West, R. F. (1999). Discrepancies between normative and descriptive models of decision making and the under-standing/acceptance principle. In: Cognitive Psychology, 38, 3, s. 349-385.

Stanovich, K. E., West, R. F. (2002). Individual differences in reasoning: Implications for the rationality debate. In: T. Gilovich, D. Griffin, D. Kahneman (eds.), Heuristics and biases. Cambridge: Cambridge University Press, s. 421-440.

Stanovich, K. E. (2005). The Robot’s Rebellion: Finding Meaning in the Age of Darwin. Chicago : The University of Chicago Press.

Stanovich, K., West, R. F., Toplak, M. E. (2011). The complexity of developmental predictions from dual-process models. In: Developmental Review, 31, 2 – 3, s. 103-118.

Stanovich, K., West, R. F. (2000). Individual differences in reasoning: implications for the rationality debate. In:  Behavioral Brain Science, 23, s. 645-726.

Steele, C. M. (2010). Whistling Vivaldi. New York : Norton.

Strough, J., Kams, T. E., Schlosnagle, L. (2011). Decision making heuristics and biases across the life span. In: Anals of the New York Academy of Sciences, 1235, s. 57-74.

Šinský, M. (2010). Taxonómia sklonov k chybám. In: V. Bačová (ed.), Rozhodovanie a usudzovanie: Pohľady psychológie a ekonómie I. Bratislava : Ústav experimentálnej psychológie SAV, s. 162-204.

Tajfel, H., Billig, M., & Bundy, R., Flament, C. (1971). Social categorization and intergroup behavior. In:  European Journal of Social Psychology, 1, 2, s. 149-178.

Tajfer, H., Turner, J. C. (1986). The social identity theory of intergroup behavior. In: S. Worchel, W.C. Austin (eds.) Psychology of Intergroup relations. Chicago: Nelson, s. 7-24.

Tetlock, P. E. (1985). Accountability: The neglected social context of judgment and choice. In: B. Staw, L. Cummings (eds.), Research in organizational behavior, 7, s. 297-332.

Tetlock, P. E. (1983). Accountability and the perseverance of first impressions. In: Social Psychology Quarterly, 46, s. 285-292.

Thaler, R. H., Sunstein, C. R. (2008). Nudge: Improving Decisions about Health, Wealth, and Happiness. New Haven, CT : Yale University Press.

Thaler, R. H. (1980). Toward a positive theory of consumer choice. Journal of Economic Behavior & Organization, 1, 1, s. 39-60.

Todd, P. M., Gigerenzer, G. (2012). What is Ecological Rationality? In: P. M. Todd, G. Gigerenzer, the ABC Research Group, Ecological Rationality: Inteligence in the World. Oxford : Oxford University Press.

Todd, P. M. (2001). Fast and frugal heuristics for enviromentally bounded minds. In G. Gurgenzener, R. Selten (eds.), Bounded rationality: The adaptive toolbox. Cambridge, MA: MIT Press, s. 51-70.

Tooby, J., Cosmides, L. (2008). The evolutionary psychology of the emotions and their relationship to internal regulatory variables. In: M. Lewis, J. M. Haviland-Jones, L. F. Barrett (eds.), Handbook of Emotions (New York, NY: Guilford,,s. 114-137.

Tversky, A., Kahneman, D. (1974). Judgment under uncertainty – heuristics and biases. In: Science, 185, 4157, s. 1124-1131.

Tversky, A., Kahneman, D. (1981). The Framing of decisions and the psychology of choice. In: Science, 211, 4481, s. 453-458.

Tverský, A., Kahneman, D. (1983) Extension versus intuitive reasoning: The conjuction fallacy in probability judgment. In: Psychological Review, 90, 4, s. 293-315.

Tversky, A., Kahneman, D. (1986). Rational Choice and the Framing of Decisions. In: The Journal of Business, 59, 4, s. 251-278.

ÚEP SAV (2014). Glossary (Unpublished internal document). Bratislava : Ústav experimentálnej psychológie SAV.

Walsleben, J. A., Norman, R. G., Novak, R. D., O’Malley, E. B., Rapoport, D. M.,Strohl, K. P. (1999). Sleep Habits of Long Island Rail Road Commuters. In: Sleep, 22, 6, s. 728-734.

Wason, P. C. (1960). On the failure to eliminate hypotheses in a conceptual task. In: Quarterly Journal of Experimental Psychology, 12, 3, s. 129-140.

Whitson, J. A., Galinsky, A. D. (2008). Lacking Control Increases Illusory Pattern Perception. In: Science, 322, 5898, s. 115-117.

Wilson, T. D. (2011). Redirect: The Surprising New Science of Psychological Change. London : Penguin Group.

 

World Bank (2014). World Development Report 2015: Mind, Society, and Behavior. Dostupné na:  http://www.worldbank.org/en/publication/wdr2015.

 

Yang, Y., Raine, A., Lencz, T., Bihrle, S., Lacasse, L., Colleti, P. (2005). Prefrontal White Matter in Phatalogical Liars.In:  The British Journal of Psychiatry, 187, 4, s. 320-325.

Yerkes R. M., Dodson J. D. (1908). The relation of strength of stimulus to rapidity of habit-formation. In: Journal of Comparative Neurology and Psychology 18, s. 459-482.

Zajonc, R. (1998). Emotions. In: D. T. Gilbert, S. T. Fiske, G. Lindzey (eds.), Handbook of Social Psychology. New York: Oxford University Press, s. 591-632.

Zeelenberg, M., Nelissen, R., Breugelmans, S., Pieters, R. (2008). On emotion specificity in decision making: Why feeling is for doing. In: Judgment and Decision Making, 3, 1, s. 18-27.

 

 

Internetové stránky:

 

Base rate (n. d.). Dostupné na: http://en.wikipedia.org/wiki/Base_rate.

NPR. Dostupné na: http://www.npr.org.

Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky. Dostupné na: http://www.uvzsr.sk.

[1] Pozri napr.: http://someselfishmemes.blogspot.sk/2012/09/prospektova-teorie-teorie-ocekavaneho.html.

[2] Pozri aj: https://dennikn.sk/69990/rano-nemusi-byt-mudrejsie-vecera.

[3] Za poznámku ďakujem Otakarovi Horákovi.

[4] Príkladom v USA je Office of Information and Regulatory Affairs. Vo Veľkej Británií pôsobí napr. Oxford Mindufulness Center (http://oxfordmindfulness.org/all-party-parliamentary-launch), ďalej Behavioural Insights Team (https://www.gov.uk/government/organisations/behavioural-insights-team).

[5] Pozri napr. aj http://www.hbs.edu/faculty/Publication%20Files/08-102.pdf.